Nakoniec sa záhada vyriešila sama.
Predmetom bol starý veterinárny roubík – nástroj používaný na jemné držanie čeľustí zvieraťa otvorených počas liečby.
Praktické, klinické a oveľa menej alarmujúce, než sa na prvý pohľad zdalo.
Aj s týmto vysvetlením ten pocit pretrvával.
Držiac ho v ruke, som musel premýšľať o tom, kde bol, kto ho použil a ako skončil pod posteľou.
Sťahovanie do nového priestoru nie je len o prinesení vlastných vecí – môže to znamenať aj stretnutie so stopami životov prežitých pred tým vaším.
A niekedy tieto stopy nesú príbehy, ktoré nikdy úplne nespoznáte.
